Povojnové časy

12. februára 1945 bola v obci založená organizácia Komunistickej strany Slovenska. Predsedom sa stal Juraj Maľcovský, učiteľ. Vtedy do stany vstúpilo 90 mužov. Pár ľudí bolo organizovaných v Demokratickej strane /Štefan Birčák, Štefan Maľcovký, Andrej Fech/. Vo februári 1945 vznikol Akčný výbor Národného frontu.
Všade vládlo nadšenie. Aktivizovali sa spoločenské organizácie, nacvičovali sa divadelné predstavenia. Viera v lepšiu budúcnosť, idea slovanskej vzájomnosti, bratstva, nadšenie y oslobodenia vyústili v obci , žiaľ, až do popretia svojej národnej identity. 12. Marca 1945 na zhromaždení občanov bola v obci jednomyseľne ustanovená Štátna ruská ľudová škola. Začiatkom júla 1945 bol v obci založený “ Sojuz molodeži Karpat”.

Atmosféra v obci sa plne prejavila vo voľbách v máji 1946. Z 295 zapísaných vo voličských hárkoch za KSČ hlasovalo 220 – 74,6% voličov, /v celoslovenskom priemere 3O,3%/, za Demokratickú stranu 60 – 20,3% voličov, /oproti 62,0% na Slovensku/, za Stranu práce 8 – 2,7% voličov, za Stranu slobody 4 – 1,4% voličov, nehlasovali 3 – 1% občanov. Predsedom MNV sa stal Juraj Timura. Vo voľbách, ktoré sa konali 30. mája 1948, ako píše dobový kronikár, všetci boli za gottwaldovské vedenie. Obec Drienica sa zaradila medzi tzv. vlastenecké obce. Predsedom MNV ostáva naďalej Juraj Timura.
V tejto atmosfére sa rozbehla intenzívna hospodárska výstavba. Už v r. 1945 bola v obci opravená cesta. V r. 1947 sa započalo s výstavbou komunikácie Sabinov - Šoma /ukončená v r. 1952/, započalo sa s veľkou reguláciou potoka Šomka /ukončená v r. 1954/. Súčasťou regulácie bola aj výstavba priehrady na hornom konci obce. Priehrada do polovice deväťdesiatych rokov bola funkčná. Dokázala ochrániť obec pred prívalovými vodami. Dnes je zanesená. V lese nad obcou bol otvorený kameňolom, ktorý dodával materiál na stavby. V roku 1948 sa začalo s elektrifikáciou /ukončená r. 1949/. Vo februári 1953 sa otvorilo autobusové spojenie s mestom. V septembri 1953 bol do obce zavedený telefón. /Jediný aparát bol v predajni Jednoty, neskôr preložený na MNV. Druhý aparát až od r. 1972 bol u Vincenta Sedláka./ Obyvateľstvo, ktoré dovtedy bolo zamestnané v poľnohospodárstve, v lesoch, chlapi si príležitostne privyrábali furmankami, dostalo nové zdroje príjmov. Vytvárali sa nové pracovné príležitosti v Sabinove a v okolí. Životná úroveň rástla. Podstatná časť príjmov sa investovala do individuálnej bytovej výstavby. Menila sa tvár obce.
V r. 1947 mnoho občanov sa dalo presvedčiť náborčíkmi: “Na Ukrajini zemli skoľko chočeš,” a tak začiatkom roka sa do ZSSR do Rovenskej oblasti na Ukrajine vysťahovalo 33 rodín, 5 slobodných mládencov , spolu 138 osôb.
Postupne však dochádzalo k vytriezveniu ošiaľu povojnových čias. Vysťahovalci píšu zo “zasľúbenej zeme” o svojich zážitkoch, dožadujú sa skorého návratu /čo sa 66 z nich a 11 novonarodených po r 1955 aj podarilo. K 1. 1. 1997 tam zomrelo 43, zostalo ešte 29 ľudí/.

Dňa 28. Apríla 1950 na Sobore duchovenstva a laikov v Prešove “delegáti” v mene “všetkých gréckokatolíkov” manifestovali svoj prechod na pravoslávie!
V júli 1948 sa v obci založilo strojové družstvo, čo bol ešte čin v prospech roľníkov /zaniklo v r. 1949/.
Do plánov vtedajšieho režimu na veľkú industrializáciu krajiny zapadala aj kolektivizácia rozdrobeného a nevýkonného poľnohospodárstva, ktoré ešte k tomu viazalo na seba väčšinu práceschopného obyvateľstva. Roľníci, ktorí po stáročia boli zviazaní so svojou pôdou, však na kolektivizáciu neboli pripravení, mali z nej strach a postavili sa proti. Režim sa preto rozhodol uskutočniť kolektivizáciu aj násilne. V r. 1951 sa začalo s agitáciou do jednotného roľníckeho družstva (JRD). Prihlásilo sa 15 kovorobotníkov, ktorí nevlastnili takmer žiadnu poľnohospodársku pôdu. A to bolo málo. 25. Apríla 1952 prišla do obce asi 120-členná “presvedčovacia agitka” zamestnancov ONV a sabinovských závodov. Rozišla sa do domácností. Agitátori po tri dni nedovolili ľuďom uložiť sa k spánku, sami sa striedali. Vydierali, zastrašovali, vyhrážali. Na tretí deň prihlášku do JRD podpísalo 90% gazdovstiev.
Do nevďačnej funkcie predsedu bol zvolený Štefan Birčák ico fotopredseda družstva (z Košárka). Ale už na jeseň, keď traktory prišli rozorávať – sceľovať role, roľníci sa im postavili vlastnými telami. V hone „Na Forlangu“ líhali pod pásový traktor. Na ich odstrašenie bola nasadená vojenská jednotka. O rok neskôr ľudia odmietli sústrediť dobytok do spoločného kravína a vyhnali ho do lesa. Začala sa doslova poľovačka na chlapov, ktorí sa zachraňovali ako vedeli. 5. marca 1953 zomrel Stalin a krátko po ňom Gottwald. 21. marca 1953 bol za nového prezidenta republiky zvolený Antonín Zápotocký, ktorý sa postavil proti násilnej kolektivizácii. Vyhlásil, že kto z roľníkov chce vystúpiť z jednotných roľníckych družstiev, môže. A to bol signál pre hromadný rozpad prvých družstiev. Žatva v r. 1953 v našom JRD už nebola spoločná. Každý kosil z družstevného pre seba.

Mnoho ľudí po rozpade JRD bojuje doslova o prežitie. Bez nejakej väčšej mechanizácie hrdlačia na svojich políčkach. ico fotoDole Čiernym jarkom, 1958 ico fotoNa pole, 1959 ico fotoPod Jablonkami, 1959 /Napr. mláťačky sa do obce zakupujú až v r. 1963./ Mnoho chlapov sa zamestnáva v priemyselných závodoch Sabinova a Prešova, aby potom v podvečer mohli nastúpiť na druhú smenu na svojich gazdovstvách, aby svojimi zárobkami mohli zaplátať diery v povinných odvodoch poľnohospodárskych produktov štátu, v tzv. kontingentoch.
Aj takým spôsobom sa prejavili nové časy. Mnohým veciam sa neumožnilo dozrieť, dospieť k nim prirodzeným vývojom.
Verejná výstavba v obci v 2. Polovici päťdesiatych rokov stagnuje. Stranícke a štátne orgány, ako sa im vtedy hovorilo, neprejavujú o konzervatívnu a hrdú obec, ktorá sa postavila proti ich zámerom /JRD/, takmer žiaden záujem. V šesťdesiatych rokoch síce nastáva určité oživenie, ale už to nie je tempo výstavby povojnových čias. Renovácia cesty cez obec /1961 – 1964/, jej predĺženie do dnešnej rekreačnej oblasti /1965 – 1966/ boli skôr iniciatívou MsNV v Sabinove v súvislosti s budovaním novej prímestskej oddychovej zóny ako obec.
ico fotoChata na Lysej, 1959Z iniciatívy obce sa uskutočnila výstavba chaty na Lysej hore /1959 – 1962/, zaviedol sa miestny rozhlas /1961/, oplotil sa cintorín /1961/, zriadila sa prevádzkareň MNV /1961/. Zakúpili sa tri mláťačky /1963/, miešačka na betón /1964/, traktor s vlečkou /1965/ atď. Uskutočnila sa prístavba školy /1965/, započalo sa s renováciou a výstavbou požiarnej zbrojnice /1965 – 1966/, na dolnom konci postupne vyrastá nová obytná štvrť.
ico fotovýstavba školy v prírodeV r. 1960 – 1963 sa započalo tiež s výstavbou pionierskeho rekreačného strediska /teraz Škola v prírode/. Od r. 1967 sa datuje intenzívna výstavba rekreačných chát v polesí Drienice.
Začiatkom päťdesiatych rokov vznikla v obci séria spoločenských organizácií /ZČSSP, ČSM, ZVAZARM, SOZZ, ČSČK, KSUP, neskôr SZŽ/, v činnosti pokračuje ZPO /založený r. 1925/ a športový klub. Spočiatku sa činnosť týchto organizácií opierala o vnútorné presvedčenie ľudí, o ich potreby. S pribúdajúcimi rokmi, v konfrontácii s realitou, však politický, spoločenský a kultúrny život v obci začína stagnovať. Organizovanosť v Komunistickej strane Slovenska /KSS/ klesá. Pasivita a formálnosť sa v šesťdesiatych rokoch ďalej prehlbujú. Príjemné osvieženie predstavujú len krúžky ľudovej umeleckej tvorivosti so svojimi vystúpeniami na prvom Festivale piesní a tancov ukrajinských pracujúcich v r. 1955, divadelný krúžok so svojimi inscenáciami v rokoch 1953, 1954, 1958, estrádne večierky v réžii Fedora Durkota v r. 1961, 1962, Dožinkové slávnosti v r. 1969, aktivity SOZZ, ZPO a niektoré ďalšie. Sú skôr prejavom iniciatívy, ambicióznosti jednotlivcov ako sily a schopností politického systému.
Vo voľbách však i naďalej minimálne s 99% istotou víťazia kandidáti Národného frontu /NF/. Vo voľbách v r. 1954 Ján Blaščák, r. 1957 opätovne Ján Blaščák, v r. 1960 Jozef Olejár, v r. 1964 Karol Pristaš. Ale to sa už blíži rok 1968.

V zmysle novej ústavy, schválenej Národným zhromaždením ČSR 11. Júla 1960, sa Československo stalo socialistickým štátom. Spoločnosť napredovala, životná úroveň rástla, ale vôbec nie takým tempom ako v “zahnívajúcom kapitalizme”.
V r. 1964, keď padol Chruščov, komunistická strana priznala svoje omyly, rehabilitovala zavraždených /Clementis/, prepustila y väzníc rehabilitovaných /Husák, Novomeský/. Čoraz viac sa ukazovalo, že v pozadí mnohého, vrátane nezákonností, stál Antonín Novotný. Po Gottwaldovej smrti sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ a neskôr prezidentom republiky.
V januári 1968 Novotný musel konečne odstúpiť. Prvým tajomníkom ÚV KSČ, t.j. najsilnejším mužom v štáte sa stal Alexander Dubček. V marci 1968 za prezidenta ČSSR bol zvolený armádny gen. Ludvík Svoboda, veliteľ 1. Československého armádneho zboru v ZSSR, legenda protifašistického zápasu v 2. Svetovej vojne. Nastal rozporuplný obradný proces s mnohými chybami stratégie a taktiky vzhľadom na geopolitické mocenské záujmy Sovietskeho zväzu a na ešte čerstvé dohody víťazných mocností protifašistickej koalície /Teherán, Jalta, Postupim/ o povojnovom usporiadaní Európy. Dňa 21. Augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy na naše územie. Vývoj sa zastavil. Po aprílovom pléne ÚV KŠČ r. 1969 /za 1. tajomníka nastúpil Gustáv Husák/ na vývoj zvrátil. Nastalo obdobie normalizácie.
Obrodný proces sa do života obce zapísal zlatými písmenami. Obnovila sa činnosť gréckokatolíckej cirkvi /podrobnejšie pozri v stati o cirkevnom živote obce/.
Udalosti v štáte, programy ako vláda bez komunistov, obnova politických strán, oslobodenie sa spod nadvlády ZSSR, neutralita republiky atď. našli obraz aj v živote obce. Napr. pri príprave volieb v r. 1968 z kandidátky boli vyškrtnutí komunisti.
Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy aj v obci bol zapojený verejný rozhlas na štátny, obec bola popísaná heslami, ako “Brežnev – vrah”, “Sme za Dubčeka” ap., organizoval sa protestný štrajk a protestné podpisové akcie. Verejné budovy /okrem školy/ boli vyzdobené fotografiami Dubčeka, Štefánika, slovenským krížom. Vysadila sa lipka Slovanstva. Bola založená Matica slovenská, ktorá mala v tých dňoch 75 členov. Ešte 1. Mája 1969 bola v budove MNV strhnutá sovietska zástava.

Vtedajší predseda MNV Pristaš 1. februára 1970 abdikoval. Do volieb v novembri 1971 ho dočasne zastupoval Juraj Pustý. Po voľbách nastúpil Juraj Škovran. Pri výmene straníckych legitimácií v r. 1970 boli z dedinskej organizácie vyškrtnutí traja členovia. Nastali zmeny na poste predsedu a členov výboru DO KSS.
Život sa však ani po roku 1969 nezastavil, musel ísť a aj išiel ďalej.
V obci dochádzalo k zásadným zmenám v vekovej skladbe obyvateľov a v štruktúre ich zamestnanosti. Napr. v r. 1965 činila výmera extravilánu 726 ha pôdy, z toho 496 ha ornej. V roku 1967 však občania už hospodárili len na 52O ha, z toho na 420 ha ornej pôdy. Intenzívne pritom hospodárila len polovica vlastníkov pôdy. Trend bol evidentný a začiatkom sedemdesiatych rokov sa ďalej prehlboval. Roličky doslova muzeálnym spôsobom obrábali prestarnutí obyvatelia, mládež odchádzala za zamestnaním v priemysle a v službách do blízkeho Sabinova a vzdialenejšieho okolia. Študovala.
ico fotozakladanie JRD ico fotozakladanie JRD Čas dozrel. Dňa 14. októbra 1972 po dvadsiatich rokoch bolo už po druhý raz v obci založené JRD. Nie ani tak dobrovoľne ako z nutnosti. Teraz už na dlhšiu dobu. Krátko po jeho vzniku sa zlúčilo s JRD Jakubovany. V roku 1975 došlo k fúzii viacerých družstiev pod strechu JRD Červená hviezda Šarišské Sokolovce, ktoré potom obhospodarovalo chotáre obcí Bodovce, Drienica, Hubošovce, Jakubovany, Šarišské Sokolovce a Uzovce. Spočiatku to nebolo prosperujúce družstvo. Obrat nastal až po personálnych zmenách v r. 1981. Súkromne hospodáriaci roľníci v obci Mikuláš Birčák, Juraj Fech, Jozef Maľcovký, Jozef Škovran, Andrej Šurin to nemali ľahké. Zo strany orgánov a inštitúcií bol vyvíjaný všestranný tlak na to, aby ich hospodárenie nebolo úspešné.
Výstavba obce pokračovala. Intenzívny stavebný ruch bol v chatovej základni nad obcou, ktorá v r. 1981 získala štatút rekreačnej oblasti. Ešte v r. 1968 bol vybudovaný lyžiarsky vlek “ Pod Solovazmi”. V r. 1969 začala výstavba horského hotela Lysanka na Lysej hore. Pribúdali lyžiarske vleky.
ico fotovýstavba kultúrneho domu ico fotovýstavba kultúrneho domu V r. 1972 sa začínajú prípravné práce na najvýznamnejšej stavbe v povojnovej ére obce, na výstavbe jej kultúrneho stánku. O zaradenie výstavby kultúrneho domu do akcie Z sa zaslúžili najmä Ing. Štefan Lichvár, podpredseda ONV, poslanec za obec Drienica, a Juraj Škovran, vtedajší predseda MNV. Aktivizuje sa skutočne celá obec. Počty brigádnických hodín sa rátajú na desaťtisíce. /Evidenciu vedie Pavol Sedlák./ Stavený dozor a organizáciu celej výstavby má na starosti Vincent Sedlák. Hodnota diela vo vtedajších cenových reláciách sa vyčíslila na sumu 1 937 000 Kčs.
Na otvorení kultúrneho domu dňa 12. Októbra 1975 so slávnostným programom vystúpil PUĽS z Prešova.

V r. 1973 bola ukončená prístavba materskej školy, v obci sa rekonštruovalo verejné osvetlenie, cestná komunikácia dostala svoj asfaltový povrch. V r. 1974 sa odvodnila ulica Na Markovni. Na Lysej hore za prítomnosti veliteľa bývalého partizánskeho zväzku Alexandra Nevského V. A. Karasjova – Stepanova bol odhalený, dnes už, žiaľ, značne zdevastovaný pamätník SNP. V r. 1975 bol postavený televízny vykrývač, r. 1976 sa rekonštruoval verejný rozhlas. V rokoch 1977 – 1979 sa rozširovala cesta v obci, vedúca do rekreačnej oblasti. Bolo asanovaných desať hospodárskych objektov a štyri rodinné domy – Juraja Lukáča, Andreja Maľcovského – Jevina, Juraja Pustého a Jána Tomka.
Intenzita výstavby obce v osemdesiatych rokoch značne poklesla, ale nezanikla. Tak ako v celej spoločnosti, aj v obci badať určité sebausporiadanie s dosiahnutými výsledkami. Výstavbu zabezpečujú skôr vonkajšie subjekty. Tak v r. 1982 bola ukončená výstavba Nákupného strediska Jednoty. /Započala o rok predtým./ V r. 1982 veriaci opravili miestnu gréckokatolícku faru, v r. 1984 sa rekonštruovala budova kultúrneho domu, upravila sa cesta na cintorín. R. 1988 bola v chotárnej časti Stročinec postavená nová zväzarmovká strelnica. Tradičná strelnica v “Gackoch” musela v r. 1980 ustúpiť chatovej osade. Nová strelnica pre odľahlosť miesta sa však čoskoro prestala využívať. Zanikla. V obci naďalej pokračovala výstavba rodinných domov.
Ďalšia intenzívna výstavba pod patronátom MsNV v Sabinove prebiehala v rekreačnej oblasti. Vybudovali sa hotel Javorná, Šport hotel na Lysej hor, sedačková lanovka. V r. 1985 sa započalo s výstavbou krytého kúpaliska. /Otvorené bolo 14. 7. 1989./ Rekreačná oblasť sa plynofikovala. V r. 1988 sa započalo s výstavbou vodnej nádrže na potoku Telek za Lúčnou.
Kultúrno-spoločenský život v obci v sedemdesiatych rokoch stagnoval. Až na niekoľko estrád, ktoré organizoval Socialistický zväz mládeže /SZM/ za predsedovania Johanny Birčákovej, neskôr Margity Maľcovskej, a vystúpení školských detí k centrálne organizovaným výročiam. Išlo skôr o dovoz kultúry do obce /ÚND, PUĽS.../ ako o jej aktívnu samostatnú tvorbu.
V osemdesiatych rokoch to už bolo naopak. Agilný Slovenský zväz žien /SZŽ/ pod vedením Anny Olejárovej, neskôr Cecílie Mašľarovej, sa každoročne zúčastňoval prehliadok Krása života. Skupina ochotníkov vystupovala v ukrajinskom vysielaní Rádia Prešov, na krajských mierových slávnostiach, na Prešovskom kultúrnom lete atď. Vzniká aj Klub mladých SZM, funguje hudobná skupina Lysanka. Je to skutočne podnetné a úspešné obdobie v kultúrnom živote obce.
Ak hodnotíme sedemdesiate a osemdesiate roky ako celok, musíme konštatovať, že i napriek viacerým svetlým výnimkám iniciatívy a štatistickým ukazovateľom výstavby predsa len toto obdobie, tzv. obdobie normalizácie, i v podmienkach obce je možné charakterizovať ako obdobie tvrdej disciplíny a formalizmu. Celý život strany a spoločnosti ide od jedného štátnopolitického výročia k druhému, od jednej previerky k ďalšej, od jedného ideologického školenia k nasledujúcemu. Kým spočiatku funkcionárom komunistickej strany záležalo na ohlase, na dopade ich rozhodnutí na hospodársky, spoločenský, kultúrny a politický život krajiny /KSČ hovorila do všetkého, rozhodovala o všetkom/, neskôr v priebehu osemdesiatych rokov sa systém uzavrel, zahľadel sa do seba, izoloval sa od reality. V r. 1989 bol v takom rozklade, že po 17. novembri sa nezmohol na účinný odpor, zrútil sa.

Dňa 20. Novembra sa v obci konala verejná schôdza strany. 4. Decembra sa uskutočnilo stretnutie DO KSS so zložkami NF. Ešte stále sa uplatňovala vedúca úloha komunistickej strany.
Dňa 12. Decembra 1989 bol v obci ustanovený akčný výbor Verejnosti proti násiliu /VPN/ v zložení Peter Javorský, Ján Maľcovký – “z Lúčkoch”, Ďoďo Maľcovský, Viera Maľcovská, Dušan Šimko. Prítomných 98 občanov jednohlasne schválilo rezolúciu:
  • zrušiť zatriedenie obce Drienica ako ukrajinskej obce,
  • zrušiť vyučovanie ukrajinského jazyka v miestnej základnej škole,
  • prijať zákon o cirkvách,
  • nedovoliť rozdvojenie obce /t.j. jej rozčlenenie podľa stavu pred rokom 1953, kedy časť obce patrila Sabinovu/,
  • podporovať mladú generáciu.

Dňa 11. januára 1990 miestna VPN zvolila verejné zhromaždenie občanov. Prítomných bolo 150 obyvateľov. Prizvaní boli predseda MsNV v Sabinove a funkcionári, zodpovední za rekreačnú oblasť, ale neprišli. Občania nastoľovali problémy, o ktorých sa doteraz hovoriť nemohlo. Napr. vyšlo najavo, že už v r. 1986 existoval zámer na výstavbu vodovodu a kanalizácie v obci, ale jeho realizácia /vraj/ bola podmieňovaná pripojením sa Drienice k Sabinovu ako jeho mestskej časti.
28. januára na podnet VPN sa konalo zhromaždenie občanov /prítomných 132 obyvateľov/. Doterajší predseda MNV sa rozhodol, že do konca februára 2000 odstúpi z funkcie. Bola vyslovená dôvera piatim členom rady MNV, dvom nie. Za návrh VPN na nového predsedu MNV Ing. Františka Škovrana hlasovalo 87,1% prítomných.
Dňa 16. Marca sa konala ustanovujúca schôdza Kresťanskodemokratického klubu. 25.3.1990 bol po zaniknutom Socialistickom zväze mládeže založený Zväz mládeže, 9.júna 1991 po zaniknutom Slovenskom zväze žien vzniká základná organizácia Demokratickej únie žien. Naďalej veľmi agilne, ako počas celého obdobia svojej existencie, pracuje miestna organizácia Zväzu protipožiarnej ochrany /ZPO/. Na kvalitatívne vyššiu úroveň sa dostáva aj práca miestnej telovýchovnej jednoty /TJ/. Niektoré organizácie, ako ZČSSP, KSUP zanikli. Práca ostatných sa v deväťdesiatych rokoch v živote obce výraznejšie neprejavila.
Pozitívny vplyv na život obce mala návšteva Mons. Jána Hirku, gréckokatolíckeho sídelného biskupa prešovského dňa 30.4.1990 v Drienici. Slúžil ďakovnú svätú omšu pri príležitosti životného jubilea – päťdesiatin o. vdp. Juraja Zimovčáka, dekana a správcu fary.
8.-9. júna sa konali voľby do Snemovne ľudu, Snemovne národov FZ, do SNR. 23. A 24. Novembra 1990 sa uskutočnili komunálne voľby. Starostom obce sa stal Ing. František Škovran. 10. decembra nastúpil do funkcie. 28.12.1990 na verejnom zhromaždení občanov potvrdzuje svoje predstavy o rozvoji obce, prednesené už 11. novembra na predvolebnom zhromaždení. /Navrátenie rekreačnej oblasti, aby slúžila obci, plynofikácia, vodovod a kanalizácia, regulácia potoka, poriadok atď./ Občania s nádejou vykročili do nasledujúceho desaťročia.
Toto desaťročie prinieslo so sebou nové štátoprávne usporiadanie, dve vlny kupónovej privatizácie, vznik súkromnopodnikateľského sektora, liberalizáciu cien energií, tovarov, služieb, najmä cien potravín, nové iniciatívy jednotlivcov i skupín atď. Napr. na výročnej členskej schôdzi Jednoty, spotrebného družstva, vo februári 1991 sa zvýšil členský vklad zo 100 na 500 Sk. Tým počet družstevníkov v obci poklesol z 217 na 68 osôb. V máji 1991 zanikla MHD v Sabinove. Dopravu do obce začala zabezpečovať ČSAD, ale už s nižším počtom spojov a za vyššie ceny. Výroba v priemyselných závodoch v Sabinove a na okolí klesala, viaceré podniky zanikli. JRD v Šarišských Sokolovciach, v ktorom boli mnohí občania Drienice zamestnaní, skrachovalo. V obci vzrástla nezamestnanosť.
Na druhej strane, ľudia dostali priestor, osobnú slobodu, možnosť presadiť sa. Väčšina občanov ihneď po revolúcii sa usiluje o navrátenie pôdy, začína na nej hospodáriť, objavuje sa dolná mechanizácia, rastie produktivita práce. Poľnohospodárstvo sa však nestáva hlavným zdrojom príjmov a obživy. Veľa občanov sa postupne zamestnáva v súkromných firmách, pôsobiacich v obci a v rekreačnej oblasti. No i napriek tomu veľa chlapov ešte stále musí odchádzať za prácou do cudziny, predovšetkým do Čiech.
V oblasti lesného hospodárstva si vlastníci lesov bývalého Urbariátu a Kompánie dňa 18.11.1990 ustanovili prípravný výbor na obnovenie činnosti Urbárskej spoločnosti Drienica. Spoločnosť bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR 4.9.1993. Dňa 7.4.1994 bol zvolený nový výbor na čele s Leonardom Škovranom. Odborným lesným hospodárom sa stal Ján Vasiľ. V súčasnosti ide o stabilizovanú a prosperujúcu spoločnosť.
Od r. 1991 prebiehali rokovania medzi MsÚ Sabinov a ObÚ Drienica o delimitácii Rekreačnej oblasti. V apríli 1992 pod správu obce prešli všetky vleky, sedačková lanovka, kryté kúpalisko, hotel Javorná, horský hotel Lysanka a hotel Šport na Lysej hore. Tiež 154 súkromných chát a 34 chát organizácií.
Dňa 1.10.1994 bola založená akciová spoločnosť ROD /Rekreačná oblasť Drienica a Lysá hora/. Jej riaditeľom sa stal Ing. František Škovran. V dňoch 30.9.-1.10.1994 konali sa predčasné parlamentné voľby. 18.-19.12.1994 zase komunálne voľby. Starostom sa opäť stal Ing. František Škovran.
V decembri 1995 boli na zjazdovke zakúpené a inštalované snehové delá. Do prevádzky boli dané koncom januára 1996. V tom čase všetky akcie ROD, a.s., vlastnila obec. Občania Drienice lyžiarske zariadenia, ako aj krytý bazén využívali zdarma. V r. 1998 došlo v rekreačnej oblasti ku štrukturálnym zmenám. Hotel Javorná, krytý bazén a dolné zjazdovky vzal do prenájmu Ing. František Škovran. Besna, s.r.o., odkúpila od ROD, a.s., hotel Lysanku a hotel Šport. Dňa 22.12.1999 bol na podnet veriteľa Dušana Jančáryho vypísaný konkurz na hotel Javorná a na krytý bazén. /Ing. Škovranovi končila nájomná zmluva k 30.4.2OOO./ V december i 2000 správca konkurznej podstaty oba objekty prenajal firme Besna, s.r.o. Po vykonanej nutnej údržbe oboch zariadení tieto sú od konca r. 2OO1 opätovne v prevádzke.
K uvedenej chronológii je potrebné jednoznačne dodať, že všetky zmeny aspoň v počiatkoch tohto procesu boli vždy prerokované, udiali sa s vedomím a so súhlasom Obecného zastupiteľstva v Drienici. Teraz už ide o to, aby rekreačná oblasť skutočne prosperovala, saturovala nezamestnaných, aby na tejto prosperite svojimi aktivitami /ubytovanie, služby..../ profitovali aj samotní občania obce.
V dňoch 25.-26.9.1998 konali sa parlamentné voľby. 18.-19.12.1998 prebehli komunálne voľby. Starostom obce sa stal Peter Javorský.
Na prelome tisícročí boli v obci najväčšími podnikateľskými subjektami Besna, s.r.o. /Dušan Šimko, Leoš Škovran ..../, prevádzkujúca rekreačnú oblasť, Adams – miestne potraviny, Caliková Anna – potraviny /ukončila k 31.12.2000/, Lyžiarsky klub Ostrovanka, zabezpečujúci služby v rovnomennej chate na Lysej hore. UPA Bar – pohostinské služby v obci, vrátane prenajímania miestnosti bývalých potravín na spoločenské posedenia. V obci pôsobí ďalších 11 živnostenských subjektov.
V deväťdesiatych rokoch je obec svedkom rozsiahlej investičnej výstavby, ale i mnohých drobnejších aktivít občanov, zameraných na skvalitnenie ich životného prostredia.
V r. 1991 okrem mnohých drobných akcií /úprava cintorína, vrátane vykopania studne, vykopania studne na ihrisku, čistenia a svahovania potoka/ započalo sa s plynofikáciou dolnej časti obce. V r. 1992 sa uskutočnila montáž satelitného televízneho káblového rozvodu. V roku 1993 sa započalo s druhou etapou plynofikácie zvyšku obce.
Rok 1994 bol poznačený nezvyčajnou živelnou udalosťou. Dňa 29. Augusta okolo 15. hodiny intenzívny vzdušný vír s ostro ohraničenými okrajmi, ktorý vznikol v zóne kontaktu dvoch meteorologických frontov, strhol strechy a poškodil múry rodinných domov Vincenta Maľcovského, Vincenta Chovana, vdp. Františka Greša, pravoslavného kňaza a RNDr. Alexandra Ernsta. Prejavila sa solidarita občanov obce, ktorí svojimi finančnými darmi umožnili skorú rekonštrukciu poškodených objektov.
V apríli 1995 bol položený nový asfaltový povrch cesty po prvej etape plynofikácie. V októbri 1996 poskytlo Ministerstvo financií dotáciu na rozšírenie miestnej komunikačnej siete. Bol postavený most cez potok, vyasfaltované cesty v dolnej časti obce a cesta smerom na Papierničku. V r. 1997 bol daný nový asfaltový koberec po druhej etape rozkopávky plynu, boli postavené oporné betónové múry pri vstupe do cintorína, brániace zosuvu pôdy.
V júni a v júly 1998 sa v obci zrekonštruovala, rozšírila telefónna sieť. Počet zapojených vzrástol z 85 na 153 účastníkov. V obci sa zvyšujú počty majiteľov mobilných telefónov. Koncom roku bolo potrebné reparovať aj reguláciu potok, pretože prietrž mračien 24.6.1998 ju značne poškodila.
V r. 1999 a 2OOO sa vykonali drobné rekonštrukčné práce na miestnom cintoríne. Boli zakúpené vozík na prepravu zosnulých a hasičská striekačka. Telefónna sieť sa rozšírila na 162 účastníkov. Rozšírilo sa verejné osvetlenie na hornom konci obce.
Sily a prostriedky obecného úradu sa však kumulujú na rok 2OO1. V obci započal grandiózny projekt výstavby vodovodu a kanalizácie v hodnote takmer 95 miliónov Sk /vodovod 40 miliónov, kanalizácia 55 miliónov/. Je a bude financovaný Ministerstvom životného prostredia SR. V závere roka /od 3.12.2OO1/ firma GASMONT, s.r.o., zo Sabinova už začala s výkopom rýh a montážou rúr od vodovodného radu Brezovica – Prešov smerom na Sosninu. Stavebné práce sú v súčastnosti pozastavené.
Zámery obecného úradu spolu s dynamicky sa rozvíjajúcou rekreačnou oblasťou Drienica – Lysá hora sú zárukou ďalšieho napredovania obce, nadväzujúcej na svoju bohatú históriu a tradície.

... úradná tabuľa

... naší partneri

Wisniew Perečin Dubovica Hubošovce Šarišské Sokolovce Jakubovany Uzovce
prazdnyMAS Sabinovsko


... audio

... gréckokatolická farnosť

... SAD

... kalendár

... domáce

... slovenské


... multifunkčné ihrisko

Po/Pi - mimo prázdnin a sviatkov
07:00-13:00 - žiaci MŠ, individuálna rezervácia
13:00-18:00 - mládež do 18 rokov
18:00-22:00 - nad 18 rokov
Po/Pi - prázdniny a sviatky
07:00-17:00 - mládež do 18 rokov
17:00-22:00 - nad 18 rokov
So/Ne
07:00-12:00 - nad 18 rokov
12:00-17:00 - mládež do 18 rokov
17:00-22:00 - nad 18 rokov


... z nášho chotára

drienica_54.jpg

kniha obrazok
Počasie Drienica - Svieti.com

Vladislav

Obec Drienica
Obecný úrad 168
083 01 Sabinov
ks.acineird@cebo
ks.acineird@acineird
tel:051/4584222
fax:051/4584222
Celkom: 241648
Dnes: 6
Online: 5